Budúcnosť je spoločná pre náš všetkých, lebo či mladí, strední, postarší v nej strávime svoju budúcnosť.
Čo však spoločné nie je, je komu môžeme pomôcť. Držať sa hesla "starého psa novým kúskom nenaučíš" je však dôležité.
Preto by sme sa mali zamerať na mládež, žiakov základných, či stredných škol. Práve na nich z veľkej časti závisí ako sa bude budúcnosť nášho štátu vyvíjať. Nikto z nás nechce, aby na každom kroku postávali mladí zúfalí ľudia, ktorí sa neuplatnili, ani len zďaleka v tom čo chceli, či s menovkami Ing., Mgr. stáli pri "kasách" v obchodných domoch. Nič proti práci, každú si vážim rovnako, ale efektivita je dôležitá.
Už nejaký ten rok sa pohybujem po základných, či stredných školách a niekedy sa nestačím diviť.
Mladí ľudia bez vízie, vzorov ...každý čumí do mobilu, povedať tri vety pred tabuľou je týždenná nočná mora. Učitelia sami nevedia ako deti zaujať a zaklincujú debatu slovami: "toto učím už 30 rokov a deti to stále menej zaujíma, sú hlúpe" ...Určite vás hneď napadlo ako môže učiteľ učiť to isté učivo x rokov.
Samozrejme je veľké množstvo učiteľov, ktorí sú inovatívni a snaživí, Tých však brzdí štát, osnovy, systém....
Takto nám rok čo rok vychádzajú hodnotenia našich žiakov horšie a horšie. Minister povie, že s takým výsledkom rátal. Pre mňa je minister minister a je jedno, že sa ich vymenilo viac ako klientov v intímnych sálónoch za deň.
Či pravicový, ľavicový, farebný, či dlhoročný úradník sediaci v kreslách budovy ministerstva, žiadny toho veľa neurobil. Žiaľ hesla "kto nič nerobí, nič nepokazí" sa v školstve nemôžeme držať.
Nový vietor nevidím v dokumente "Učiace sa Slovensko" či profíkoch čo berú za venovanie sa školstvu prachy. Oni proste niečo robiť musia.
Školstvo, ako som sa už v úvode zmienil je celospoločenská záležitosť a mali by ho riešiť bežní ľudia z praxe. Príde čoskoro čas, keď veľa povolaní bude nahradených umelou inteligenciou, robotmi a na Slovensku je najväčšia školská inovácia zateplovanie telocviční (čo nepovažujem za zlé, ale je to žalostne málo)
Musíme mládež pripraviť na trh 21.storočia, inak si to za nich odtiahneme sami, a dôchodku sa nedožijeme, keďže poumierame pri práci.
Keďže školstvo sa týka ľudí v každom veku (som žiak, neskôr rodič žiaka, starý otec žiaka...) je dôležité nepísať len perom na papier, ale robiť!
Samé konferencie, posedenia, okrúhle stoly, vízie, či sľuby ešte nikdy nepomohli. Naťahuje sa čas a každý deň tým našu mládež po sekunde vraždí
Mne a mojim spolupracovníkom, nedalo len sa prizerať a čítať a preto sme začali konať.
Nasledujúci blok bude práve o prvej aktivite ako zlepšiť školstvo a to pri rovnakej výške finančných zdrojov.
